Obrazová galéria ku Greenie 8M beta

Po prerobení ISO súboru na USB kľúč a následnom spustení systému z USB kľúča som urobil niekoľko obrázkov. Dúfam, že sa budú páčiť. Niektoré veci nie sú hotové a doladené, no väčšina už áno. Upozorňujem, že bolo skutočne možné upravovať video či hrať hry už z LiveCD/LiveUSB, a to vrátane zapnutých Compiz efektov (nie, nerobím reklamu na Vistu, WOW teda nie je nutné). Taktiež tento článok je uverejňovaný v Live systéme.

Ak samozrejme vidíte nejakú chybu, podeľte sa s ňou. Však nato sa beta vydáva, aby mohli byť chyby v nej opravené, a aby teda aj na základe vašich námetov bolo finálne vydanie čo najlepšie. A teraz už sľúbená fotogaléria:

Greenie 8M beta je tu!

Áno, áno… sľúbené, urobené, na server nakopírované… prípadne sa ešte len kopíruje. Nech sa páči, kým je teplé (a kým sa ešte hýbe)

Asi by niekoho zaujímalo, čo je nové oproti Greenie 7L. Tak teda, nech sa páči:

1. Krátka podpora – kým Greenie 7L bolo založené na Ubuntu s dlhou podporou (3 roky), Greenie 8M je založené na bežnom vydaní (1.5 roka bezplatných aktualizácii)
2. Najnovšie programy, teda rovnako ako nové Ubuntu + niekoľko aktualizácii
3. Koniec CD – Greenie 8M sa bude robiť tak, aby malo viac programov a menej prečistenia. Má to niekoľko nevýhod, ale i výhod – napríklad sa tam dostanú programy, ktoré sa nikdy predtým nemohli dostať. Taktiež je oveľa ľahšie používanie ďalších jazykov, ktoré nie sú komplet vyhádzané
4. Nové Greenie centrum. Oveľa viac možností, je asi 100x menšie a veľmi šikovné
5. Trochu pomenená estetika, vylepšené ikonky a tak podobne
6. Nové programy, ako napríklad výborný video editor Openshot, plná hra OpenTTD a pár ďalších, náhrada za starý dobrý skicár z Windows

Osmičkové Greenie bude fajn. Snáď. Samozrejme nesie všetky novinky, ktoré pridáva nové Ubuntu a niektoré veci sa ešte len pripravujú.

Do finálneho vydania je ešte potrebné všetko možné dorobiť – nájsť a opraviť nejaké tie chyby, popracovať trochu na prekladoch, doriešiť niektoré estetické drobnosti, trochu sa povenovať dokumentácii a upraviť Firefox. väčšina vecí je však už hotová. Ešte bežné upozornenie, že je vydaná beta verzia, ktorá nie je určená pre bežné používanie, no skôr na testovanie. Ak nájdete chybu, tak ju prosím zahláste.

Stiahnutie je možné cez: greenie.sk:8080.

30fa65748d280352d0a8f5c0d2db34a9 greenie-8m-beta.iso

Rozhovor s Vlastimilom Ottom (OpenMagazin)

Kde bolo, tam bolo, v krajine kdesi za riekou Morava, vznikol OpenMagazin. Možno ste sa s ním stretli, a možno nie. Opisovať veľmi netreba, a tak budem veľmi stučný – OpenMagazin je zbierka všetkého možného týkajúceho sa Linuxu, OpenOffice.org a tak podobne – a výsledkom je pekné PDF. Kto za tým všetkým stojí, niečo z jeho tvorenia a taktiež niečo ohľadne podporenia projektu sa dá nájsť v týchto písmenách. Dúfam, že moje otázky nie sú veľmi zcestné, a taktiež dúfam, že sa tak zaujímavá myšlienka, akou je OpenMagazin, bude ďalej šíriť. Otázky idú na Vlastimila Otta, o ktorom si môžete niečo prečítať na nasledovnej adrese: e-ott.info. Prekladať Češtinu do Slovenčiny má zmysel len pre mizivú časť populácie, ktorá má v tomto prípade jednoducho smolu

1) Páči sa Ti OpenMagazin z pohľadu čitateľa, a ak áno, tak prečo?

Jasně, že se mi líbí. Já na něm nepracuji, je to v rukou mých kolegů Michala, Ireny a Dany, takže jsem de facto skutečně jen čtenář. Líbí se mi široká nabídka informací – myslím, že je to opravdu obrovské množství článků pro každého. Přispívá více než deset portálů, takže jde o desítky různých autorů, dva jazyky. Přijde mi, že openMagazin je prostě skvělý elektronický IT časopis.

2) Aký obsah je iba tu, a v žiadnom inom časopise sa nenachádza?

Články, které jsou v openMagazinu, už někde vyšly. Takže asi nelze tvrdit, že je to unikátní (i když do budoucna plánujeme originální obsah). Výhoda je ale v tom, že někdo už vybral nejlepší obsah (redakce portálů) a někdo tomu dal pěknou formu (Liberix). V tom tedy vidím originalitu. Navíc nemám informace o tom, že by u nás existovala srovnatelná konkurence.

Ve světě takových časopisů moc není a ty, které znám, jsou kvalitou možná lehce za námi. Takový YALM například skončil zřejmě pro neschopnost redakční spolupráce a celkovou neplodnost. To se openMagazinu stát nemůže.

3) Aký tým ľudí pracuje na tomto projekte, a čo by mohli taký obyčajní ľudia, civilisti, ako napríklad čitatelia tohoto blogu, pre OpenMagazin urobiť?

U nás na tom pracuje redaktorka Irena, korektorka Dana a sazeč Michal. Samozřejmě je nutné připočítat člověka v každé redakci, který ty články vybere a zašle nám je. Ale u nás jsou to lidi tři. Dostávají zaplaceno, každý zhruba kolem dvou tisíc korun, náklady na jedno číslo jsou tedy zhruba šest tisíc korun. Tyto peníze proplácíme z našeho účtu, na němž přijímáme dary od fanoušků a čtenářů. Takže čtenář může darovat peníze na účet 2100055120/2010 – je to jasná a cílená pomoc.
Nejlepší by bylo, kdyby každý čtenář posílal částku pravidelně každý měsíc. Možná to zní troufale, ale v okamžiku, kdy budeme vědět, že čtenáři pošlou každý měsíc deset tisíc korun, můžeme začít vytvářet třeba speciální vydání openMagazinu. Budeme mít prostě jistotu, že běžné vydání se zaplatí. Těch deset tisíc korun znamená, že sto lidí pošle stovku. A nebo dvacet lidí pětistovku. To je myslím reálné – nabízíme přece protihodnotu: skvělý časopis.

Máme příznivce, kteří to už dělají, jak se můžete sami přesvědčit. Moc jim za to děkujeme, protože tohle je jasná podpora, nejen mluvení…

4) Aké sú rozdiely medzi úplne prvým vydaním a najnovším?

První vydání jsem dělal já v OpenOffice.org Writeru a zapojeny byly jen naše portály. Poslední číslo (a mnoho předchozích) dělal Michal Hlavatý ve Scribusu a zapojeno je asi jedenáct portálů. První číslo mělo 3,9 MB, poslední 24 MB (což ale rozhodně není záměr a moc se tím chlubit nechceme; stále se snažíme věci optimalizovat).
Martin Kopta vymyslel logo (resp. vyhrál v soutěži) a pravidelně připravuje bannery. Radikálně se změnil vzhled, ostatně srovnejte si titulní stránky… A hlavně: na začátku openMagazin nikdo neznal, dneska je situace mnohem lepší a počítačové časopisy jej zařazují na DVD… Posun je tedy myslím evidentní.

Naším dalším cílem je oslovovat uživatel Windows – a k tomu potřebujeme pomoc čtenářů. Šiřte openMagazin, použijte tlačítka, bannery a další materiály, které vytvoříme, případně nějaké navrhněte sami. Budeme jen rádi, protože toho budou moci využít ostatní zájemci. Díky za podporu.

Viac informácií a samozrejme tiež stiahnutie nájdete na stránke openmagazin.cz.

Pohľad na niekoľko ďalších distribúcii

Ocitol sa mi v schvaľovaní komentárov spam s nasledovným textom: ubuntu, mandriva, fedora, opensuse, debian, arch, slackware

Pochopiteľne, nejde o spam, a tak sa to samozrejme schválilo. Išlo o odpoveď na otázku, čo si myslím o niektorých distribúciách. No a keďže na osmičkovom Greenie pracujem ako divý, trochu odbočiť môžem a rád o týchto distribúciách niečo napíšem. Už zásadne píšem tak, ako píšem. Nečakajte milión detailov, len taký súkromný názor. Nebudem sa venovať Mandrive a Debianu, o ktorých som sa už vyjadroval v pôvodnom článku, ktorý sa dá nájsť kdesi tu: http://greenielinux.wordpress.com/2010/10/14/univerzalne-riesenie-ziadne-take/

Ubuntu

V niektorom rozhovore som povedal, že Ubuntu je moc konzervatívne. Je to tak stále, alebo ani nie? V niektorých veciach sa vôbec nemení, no v čoraz viac veciach sa na potvoru mení až moc. A tak je Ubuntu pre niekoho stále vhodnejšie, a pre niekoho sa vzďaľuje. Iróniou je, že Greenie bolo pôvodne také liberálnejšie Ubuntu, a teraz vzniká Greenie tak, aby tam neboli také razantné zmeny ako v Ubuntu.

Fedora

Fedoru nemám veľmi ako popísať. Nikdy u mňa dlho nevydržala, z najrôznejších dôvodov. Moderný systém, prispôsobivý, no akosi vôbec nestavaný na mňa. Myslím tiež, že Greenie je veľmi odlišný systém oproti Fedore. Samozrejme že je Fedora pre niekoho veľmi dobrý systém, no osobne by som dal prednosť niečomu inému.

openSUSE

Pripadá mi veľmi ťažkopádne, aj na nových počítačoch pomalé, na starších nepoužiteľné. Zvlášť, keď inštlácia jedným klikom znamenala u mňa 20 klikov a odklikávanie niekoľkých chybových hlášok. Znovu, pre niekoho zaujímavý systém, no siahol by som po niečom inom.

Arch

Čoraz populárnejšia distribúcia, a ani sa nečudujem. Vysoký výkon, žiadne prebytočné hlúposti, v dobrých rukách obrovský potenciál. Jeden zo systémov, kde je terminál naozaj nutný. Arch nepoužívam, no veľa šikovnejších Ubunťákov, ktorý ho vyskúšajú, sa ku Ubuntu nevracia.

Slackware

Myslím, že Slackware je vždy voľbou pre časť používateľov. Na niektoré určenia sa hodí veľmi dobre, no v iných oblastiach nestíha s dobou. Je prakticky opakom Greenie v mnohých veciach. Tam, kde by som určite Greenie nedával, by sa mohlo veľmi dariť práve Slackware.

Dúfam, že som žiadneho priaznivca niektorej distribúcie moc neurazil…

Nie je Linux ako Linux

Nie je to tak dávno, čo sa mi dostali do rúk notebooky s operačným systémom Linpus, ktorý predinštalovala spoločnosť Acer. Napriek tomu, že sa pridala záloha na 2DVD (!!!), mal nainštalovaný systém len 180MB. Žiadna podpora slovenskej alebo českej klávesnice, žiadne grafické prostredie, no jednoducho nič. Teda takmer nič, súčasťou bol Midnight Commander…

Pridávať systém, ktorý je určený len na to, aby na disku niečo bolo. Na čo je to dobré? Načo je dobré dostať “zadarmo” k počítaču operačný systém, ktorý neumožňuje nič, čo by bežný používateľ potreboval? Nemožnosť prezerať internetové stránky alebo písať v grafike. Žiadne prezeranie fotiek alebo videa, žiadny ovládací panel a aby toho nebolo málo, tak žiadny nástroj na pohodlné doinštalovanie všetkého potrebného.

Má to samozrejme jednu chybičku, alebo skôr nepeknú vec. To, že bežný ľudia uvidia v akcii tú verziu Linpus, ktorá sa dodáva, im len dodá nesprávne informácie o Linuxe. Netreba sa čudovať, že potom množstvo ľudí verí, že je to “len niečo čierne s písmenami a nedá sa s tým existovať”. Považujem to za tak trochu nesprávne. Však kto by už len tento nainštalovaný systém používal, ak akýkoľvek iný systém funguje lepšie?

Len si predstavte, že dostanete takýto notebook so systémom Linpus. Ak to máte v hlave aspoň trochu v poriadku, zmeníte systém – či už na legálny Windows, u ktorého treba zaplatiť viac ako keby bol predvolene nainštalovaný, alebo nejaká tá čiernota, alebo normálna distribúcia Linuxu. Ktorých je samozrejme veľa, a na rozdiel od komerčného Linpusu sú väčšinou zadarmo.

Je len škoda, že veľký výrobcovia nedávajú prednosť použiteľným systémom. Ubuntu, Fedora, Mandriva, Debian atď by spôsobili, že by nie každý hneď formátoval disky a nahadzoval niečo iné – čokoľvek.

Čo s tým? Veľmi jednoduché. Stačí sa dohodnúť s niektorými obchodníkmi, aby namiesto Linpusu dávali niečo šikovnejšie. Len či bude o niečo také záujem, keď vďaka systémom ako Linpus má Linux dosť pokazené meno…

Lepšia Slovenčina, lepšia Čeština…

Pôvodne mal tento článok začínať vetou “neblbnite a bežte prekladať!”. trochu zvláštna veta, a to nie len s ohľadom na to, že v čase písania je len niečo cez 7 hodín

Nie je tajomstvo, že v Greenie sú okrem anglického jazyka aj Slovenčina a Čeština. Dva podobné, no v niekorých veciach odlišné jazyky pre dva moderné národy, kdesi v strede Európy. A samozrejme pre ľudí, ktorý sú mimo domova, alebo pre ktorých sa stal domovom niektorý iný kus sveta. Prípadne pre malú časť časť ázijcov, ktorý sa rozhodli učiť práve Slovenčinu alebo Češtinu

Ak čakáte nejakú tú výzvu, tak sa nebojte. Nebudem tu spomínať žiadne “Mor Ho!” alebo niečo podobné. Nebudem nikoho nútiť a viem, aké to bolo, keď som sa snažil prinútiť sám seba prekladať niečo technické. Tragédia, to veru áno. No keď dostal môj modul niekto iný, tak to už zrazu išlo. Urobiť toto a urobiť hentoto…

Prekladať niečo do rodného jazyka je fajn, a to z jednoduchého dôvodu. Dáte časť svojho času, a niečo za to dostanete. Nie, nebude to nový Mercedes ani po papuli, no niečo to bude. Konkrétne:

Dobrý pocit. Samozrejmé prvé miesto. A potom aj nejaké tie ďalšie veci. Trochu rešpektu, trochu úsmevu, trochu poďakovania od ľudí. Samozrejme, že keď preložíte niečo a 5000 ľudí sa bude radovať z toho, že už nemusia lúštiť angličtinu, tak vám len časť naozaj poďakuje. Len časť vám povie “dobrá práca, len tak ďalej” alebo “vážim si, čo robíš, a tiež by som to chcel skúsiť.” Budú dva, a dvadsiati alebo ich bude dvesto. Ale budú.

Nebudem tu písať, že veľa z nás míňa svoj voľný čas úplnými hlúposťami (napríklad u mňa čoraz viac “žerú” bleskovky v šachu). Ani to, že podporíte každú linuxovú distribúciu na svete, teda ak sa to a to bude robiť správne. Ale niečo poviem. Nejaký ten Linus dal nejaký ten kód na internet. Veľa riadkov niečoho, čomu rozumie len málokto. Páči sa vám to? Nech sa páči, upravujte a zlepšujte. Ak na to máte. A ak teda nie ste programátor, geniálny grafik alebo niečo podobné a ste len taký obyčajný človek, civilista… tak niekoľko slov a niekoľko viet preložiť pre tých, ktorých schopnosti bojovať s Angličinou sú oveľa slabšie, by sa preložiť naozaj mohlo.

Napríklad prostredie GNOME:
http://live.gnome.org/SlovakTranslation
http://live.gnome.org/Czech

Poznáte odkazy, ktoré by sa hodli k článku? Prosím, pridajte ich do diskusie…

Prvé a skromné informácie o Greenie 8M

Niekoľko informácii o pripravovanej osmičke:

1. Hlavná verzia bude 32bit
2. Hra OpenTTD bude súčasťou hlavnej verzie
3. Na téme sa usilovne pracuje, takže zatiaľ žiadna nie je. Ak o nejakej vhodnej viete, môžete dať do komentárov
4. Známa kniha “Kadedrála a tržisko” bude súčasťou. Použitý český jazykový preklad z root.cz/knihy.

Taktiež dohodla sa výmena reklamy za naozajstný skvost medzi fotografiami, ktorý bude niesť meno greenie8.jpg. Ukážka je tu:

Obrázok som dostal v naozaj šialenom rozlíšení a výbornej kvalite, toto je samozrejme len ukážka. Autorom je Lukáš Ildža.

Všetko ready…

Zálohy urobené, CD s novým Ubuntu stiahnuté a napálené, psychika pomerne dobrá… oficiálne sa začína práca na Greenie 8M. Aj keď je možné, že vytvorím aj 64bit vydanie, primárna snaha sa bude naďalej sústrediť na 32bit…

Univerzálne riešenie? Žiadne také!

Už dávno ma napadla taká veľmi jednoduchá otázka – načo je toľko linuxových distribúcií? Riešilo sa to na najrôznejších miestach a tiež závery sú často rovnaké, väčšinou “tam sa hodí to” alebo “niečo z týchto dvoch, vyber si”. Aj keď si samozrejme prajem, aby bolo Greenie rozšírené, nie je v mojich silách robiť ho pre všetky architektúry a všetky možné nasadenia. A keby sa aj vychádzalo z jednej distribúcie a pripravovalo sa na najrôznejšie nastavenia (áno, hromada ISO obrazov), nebolo by to tak dobré, ako niektoré projekty robené od začiatku. Napríklad prekonať Slax niečim, čo by z Ubuntu vychádzalo, by bolo naozaj náročné.

Sám inštalujem na bežné počítače Greenie, ako taký podľa mňa dobrý systém. Poznám výber programov, klávesové skratky a rôzne funkcie navyše. Na druhú stranu, samozrejme to nebudem “cpať” do všetkého. Čo sa teda ešte používa, napríklad u mňa?

Staré počítače – Salix

Salix som si obľúbil. Dobrá zmeska starého dobrého Slackware a jednoduchého použitia. Salix nie je pre mňa žiadny ideál, nie je tak pohodlný, tak taký a tak onaký – no ide svižne tam, kde by väčšina distribúcií išla veľmi zle, teda ak by vôbec išla. Prirovnal by som Salix ku obrázkovému formátu JPG, ako dobrý kompromis medzi kvalitou a náročnosťou. JPG obrázky sú inak najrozšírenejšie Ak starý počítač, tak Salix.

Alternatíva: Debian

Projekt Debian by som označil ako Ubuntu, ktoré sa ešte nezbláznilo. Pre tých, ktorým sa nepáčia stále zmeny v Ubuntu a majú radšej niečo konzervatívnejšie, je Debian výborným projektom. Oproti Ubuntovitým systémom je tiež “chudobnejší” o najrôznejšie pospúšťané služby, čoho výsledok je jednoduchý – menšia záťaž na procesor a RAM. A len tak, medzi rečou, ku slovu “univerzálny systém” má najbližšie asi práve Debian. Petr Krčmář, asi najznámejší Debianista v tejto časti planéty, o ňom pre tento blogový príspevok napísal: “Protože má rozumný způsob vývoje, skvělý balíčkovací systém, protože se v něm vyznám.” Je to odpoveď na otázku, prečo používa práve Debian. A inak, vedie okrem Root.cz aj Debian-linux.cz.

Šialený hardvér – PCLinuxOS

PCLinuxOS používam v prípade, že narazím na “šialený hardvér”. Áno, šialené pomenovanie, no neviem ako by som to povedal inak. Možno “nie úplne šťastne navrhnutý”. Tam, kde sa Greenie trápi, napríklad ak sa nedá na notebooku rozchodiť jas displeja alebo funkčné klávesy, PCLinuxOS zázračne funguje. Ako väčšina moderných systémov má LiveCD, ktoré používam napríklad na otestovanie hardvéru. Prednosťami sú tiež rýchlosť a dobrý repozitár.

Alternatíva: Mandriva

Aj keď som na Mandrive začínal, v tom čase som z nej veľmi múdry nebol. Nie, nebudem tu rozoberať aktuálne problémy, ktoré Mandriva má. Táto distribúcia je z môjho pohľadu alternatívou k PCLinuxOS a má s týmto systémom veľa spoločné. Je však v niektorých veciach iná, lepšia či horšia. Má výbornú detekciu hardvéru a na nastavovanie má dobré ovládacie centrum. Peter Kotrčka k Mandrive povedal: “neviem, proste vela veci funguje.. asi tak narovnako s fedorou.. “

LiveCD – Parted Magic

Nie je tajomstvo, že obľúbené LiveCD je u mňa Greenie. Už na CD je takmer všetko, čo používam v nainštalovanom systéme. Parted Magic je však tiež veľmi šikovný projekt, a s obľubou ho používam. Prečo? Parted Magic je veľmi rýchly, dajú sa v ňom presúvať súbory, surfovať po internete alebo na internet robiť zálohy, dokáže taktiež napaľovať a z RAM-ky toho veľa nezje. A to všetko za cenu menej ako 100MB. Vôjde sa na akýkoľvek USB kľúč, na CD bežné i úplne maličké. Neviem, čo viac dodať.

Alternatíva: Slax

Slax je opäť zaujímavé LiveCD. Taký ten “malý Linux”. Pre viecerých je Slax priamo synonymum pre LiveCD, a je to v podstate plne funkčný systém, vhodný napríklad tiež na písanie, keďže má kancelársky balík. Poradí si s MP3 súbormi, má nástroj na spravovanie fotiek… Oproti Greenie má menej programov, no je výrazne menší, človek odchovaný na Windows sa ho nezľakne a je rozširovateľný cez tzv. moduly.

Obrázky sú prevzané zo serveru Distrowatch.com.

Bláznivé pomenovania verzií Greenie

Doplňte postupnosť: 1, 2, 300, 4, 5, 6000, 350, X

Pre tých, ktorý o Greenie niečo vedia a matematika im ide, je možno jasné, že za záhadným X sa skrýva 8 miliónov. Ani nie veľa, čo poviete? V porovnaní s tým, čo príde, je to máličko. Predsa len, 9 na N-tú…

No a teraz niečo pre tých, ktorý nechápu, čo chcem povedať. Greenie sa vždy snažilo byť akýmsi spôsobom originálne. A originalita, ktorá slúži dobrej veci, je dobrá vec. Prvé vydanie bolo vytvorené na základe Ubuntu Feisty (7.04), a vyšlo len krátko pred tým, ako prišla ďalšia verzia Gutsy (9.10). Vyvalili sa otázky ohľadne toho, na čom vlastne Greenie zakladá. Písalo sa to všade možne, ale stále tu boli otázky a úplný začiatočníci mali z toho tak trochu chaos. Riešenie sa našlo takým spôsobom, ktorý som nikdy nevidel, no považoval som ho za dobrý. Greenie 3 dostalo označenie Greenie 3H.

Trojku netreba vysvetľovať, upravované tretie Ubuntu. Písmeno za číslom je začiatočné písmeno verzie Ubuntu, z ktorého sa vychádza. H ako Hardy, i ako Intrepid, J ako Jaunty, K ako Karmic, L ako Lucid, M ako Maverick. Stačí si pozrieť písmenko a už sa dá zistiť, či ide o nové alebo staré vydanie.

Ku matematike na začiatku…
3H by mohli byť 3 stovky (three houndred), 6K zas 6 tisíc, pri 7L je zas 7 krát písmeno L, čo je v rímskych číslicach 50, a teda 350. Osem miliónov zas patrí ďalšiemu vydaniu.

Takže čísla, čísla, čísla… nič podstatné, len taká zaujímavosť.